Spoločnosť Elektro-Haramia je nominovaná na ocenenie FéliX Business Award v kategórii Výnimočný rodinný biznis.
Kým sa začne stavať bytovka, logistický park alebo obchodné centrum, treba pred prvým výkopom zeminy na pozemok dotiahnuť elektrinu.
Ako prvé sa tak na stavenisku objavujú malé betónové domčeky, kioskové trafostanice, na ktoré sa už takmer tri desaťročia špecializuje rodinná firma Elektro-Haramia z Lozorna.
„Za tie roky sme sa v našom segmente stali niečím ako Mercedes medzi autami. Nemáme obchodné oddelenie, biznis funguje na referenciách, ale o nové zákazky nemáme núdzu, “ tvrdí generálny riaditeľ Ján Haramia mladší.
Jadrom príbehu firmy zo Záhoria je však rodina jej zakladateľov, ktorí z nej vlastnou šikovnosťou vybudovali jedného z najväčších hráčov v tomto biznise. Dodnes v nej pracuje desiatka členov rodiny.
FéliX Business Award
je biznisová cena, ktorú vyhlasuje INDEX a Slovenská sporiteľňa v spolupráci s partnermi. Získať ju môžu inšpiratívne a spoločensky zodpovedné firmy a samosprávy za aktivity, ktoré prispievajú k prosperite a modernosti krajiny.
Vyhlasovatelia FéliX Business Award
Odborný partner
Tri generácie
Čo sa v mladosti naučíš, v dospelosti akoby si našiel. Známe slovenské príslovie pre Haramiovcov platí na sto percent. Elektrikárska zručnosť sa u nich dedila z pokolenia na pokolenie.
Ján Haramia najstarší pracoval počas bývalého režimu ako energetik v štátnom Hydrostave. Popritom si privyrábal fuškami, na ktoré brával aj synov Jána a Jozefa. Takto sa od neho naučili všetko o elektrine a drevárčine.
Po páde režimu si na otcovo naliehanie založili živnosť. Začínali elektroinštaláciami do rodinných domov, hromozvodmi a opravami verejného osvetlenia v dedinách.
Na konto si pripísali aj netradičnú zákazku, keď postavili kulisy pre amerických filmárov, ktorí v 90. rokoch na Záhorí natáčali fantasy film Dračie srdce so Seanom Connerym v hlavnej úlohe.
Väčšinu vecí si bratia pripravovali v garáži. Keď im bola primalá, kúpili pozemok so starými budovami v Lozorne, kde bola kedysi skládka odpadu po ťažbe štrkopiesku.
Do zrenovovanej dielne prijali prvých zamestnancov a pustili sa do montáží elektromerov. Neskôr k nim pribudli trafostanice, ktoré najprv dovážali z Nemecka a Talianska.

Črevá trafostanice
Kľúčovým faktorom rozmachu podnikania Haramiovcov bolo, že firmy museli v 90. rokoch vysunúť trafostanice mimo budovy, aby k nim mali hasiči a elektrikári v prípade poruchy ľahší prístup. Lozorňania sa preto v roku 1997 rozhodli zamerať na vlastné kioskové trafostanice.
Po celom Slovensku vyrastali nové fabriky a obchodné centrá, takže záujem o malé domčeky rástol. „Prvú stanicu nám navrhla pani, ktorá pracovala v bývalej panelárni na Mlynských nivách v Bratislave. Z panelov sa vytvoril skelet trafostanice, ktorý sme naplnili technológiou,“ spomína Ján Haramia starší.
Haramiovci sa postupne vo viacerých fázach výroby osamostatnili. Investovali do foriem na odlievanie betónu, ktorý dovážajú z neďalekej betonárky. Sami vyrábajú prefabrikáty, ktoré tvoria steny kioskových domčekov, ale aj hliníkové dvere.
Investovali tiež do logistiky. Majú flotilu nákladiakov, hotové kiosky žeriavom naložia na korbu a expedujú k zákazníkom.
Základom trafostanice je transformátor, ktorý mení vysoké napätie (VVN alebo VN) na nízke, ktoré vhodné na používanie v priemysle a domácnostiach. Haramiovci ich nakupujú od špecializovaných spoločností, ako sú BEZ, ABB, Siemens či Schneider Electric.
Od toho majú aj ďalší komponent, a to vysokonapäťové rozvádzače. Elektro-Haramia je jediným slovenským licenčným partnerom tohto francúzskeho energetického gigantu.
A napokon, tretí komponent trafostanice, teda rozvádzače nízkeho napätia, vyrábajú Haramiovci vo vlastnej réžii.
